Ešte lepším príkladom je „zlatý vek rock´n´rollu“, keď nikto u nás nerozumel, o čom sa točí. Letel fonetický prepis. Nedokázali sme si pripustiť, že posolstvo anglických trubadúrov je rovnako banálne, ako ich slovenských plagiátorov. 

Pamätám si ako v 80-tych rokoch sereďská skupina Vega vyrukovala s hitom „In-di-jamy-nau“ (In the Army Now) a my sme padali do kolien. A keď Motyčka Blues Band zahral vo vinárni Váh sto krát po sebe „Ša-ti-la-hárt“ od Jon Bon Joviho (Shot Through the Heart), kričali sme ako zmyslov zbavení o ďalší prídavok. 

Nemali sme šajnu, o čom sú tie pesničky, ale angličtina bola dôkazom, že ukrývajú hlboké tajomstvo. 

Pravdaže, boli aj čudáci, ktorí so slovníčkami v ruke lúštili refrény. V roku 1984 mi na  zábave kamarát prezradil, o čom je slaďák „Lav hérts“ skupiny Nazareth.  Nemám to však nikomu povedať. 

Keďže držať hubu 25 rokov je ale dosť aj na koňa, poviem vám to: „Love Hurts“ znamená „Láska jeleňov“. Len nikomu ani muk. Inak ma dobre pokefujú.